Koprodukcia Deaf Journalism Europe, napísal Dennis Hoogeveen (DNieuws) s príspevkami od Willeho Felixa Zanteho (Taubenschlag) a Kennyho Åkessona (Teckenrapport).

Asi nič nie je také známe a zároveň také záhadné ako program Erasmus+ Európskej únie. Od svojho vzniku v roku 1987 ponúkol nespočetné množstvo príležitostí v oblasti práce s mládežou, vzdelávania, celoživotného učenia, športu a ďalších oblastí. Program Erasmus+, pôvodne určený na výmenné pobyty univerzitných študentov, no postupne sa rozrástol na rozsiahly vzdelávací nástroj, ktorý zasahuje viac než 16 miliónov ľudí všetkých vekových kategórií a rôznych zázemí.

Dnes umožňuje študentom študovať v zahraničí, mladým ľuďom zapájať sa do medzinárodných výmen, učiteľom absolvovať školenia a organizáciám rozvíjať inovatívne projekty. S rozpočtom 26,2 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027 kladie Erasmus+ dôraz na sociálne začlenenie, digitálnu a ekologickú transformáciu a demokratickú participáciu.

Program koordinuje 55 národných agentúr v 33 krajinách. Čím viac ľudí je zapojených, tým väčšie riziko rôznych výkladov pravidiel. Erasmus+ sa často ospevuje ako vlajková loď inklúzie — ale je to naozaj tak? Je čas odhaliť temnejšiu stránku programu Erasmus+.

Čo naozaj znamená inklúzia v rámci Erasmus+?

Najskôr si musíme ujasniť, čo znamená inklúzia v rámci programu Erasmus+. Programový sprievodca na rok 2025 začína hneď kapitolou „Inklúzia a diverzita“ v časti „Priority programu Erasmus+“. Je teda jasné, že ide o prioritu Európskej komisie. Zhrnutie toho, čo vysvetľujú: Cieľom programu Erasmus+ je zabezpečiť rovnaký prístup, inklúziu a diverzitu prostredníctvom podpory organizácií a jednotlivcov s obmedzenými príležitosťami, vrátane nepočujúcich a nedoslýchavých ľudí. Národné m0 agentúry a zdroje SALTO sú zodpovedné za podporu týchto hodnôt a realizáciu inkluzívnych stratégií. Program uznáva široké spektrum bariér – zdravotné postihnutie, kultúrne a jazykové rozdiely, ekonomické ťažkosti a diskrimináciu – a snaží sa ich riešiť prostredníctvom konkrétnych mechanizmov podpory a prístupného financovania.

Našu pozornosť upútala jedna konkrétna časť: Národné agentúry sú tiež kľúčové pri podpore projektov s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu inklúziu a diverzitu. Na základe všeobecných zásad a mechanizmov na európskej úrovni vypracujú národné agentúry plány začleňovania a rozmanitosti, aby čo najlepšie reagovali na potreby účastníkov s menej príležitosťami a podporili organizácie pracujúce s týmito cieľovými skupinami v ich národnom kontexte.

Päťdesiatpäť národných agentúr, päťdesiatpäť výkladov

Existuje 55 národných agentúr v 34 krajinách. Hoci na úrovni EÚ existujú všeobecné princípy, národné agentúry si môžu plány začleňovania a rozmanitosti vypracovať samy. V praxi by to znamenalo 55 rôznych plánov v rámci programu. Rozoslali sme dotazník, aby sme zistili, ako agentúry chápu inklúziu a ako sledujú skutočnú účasť nepočujúcich účastníkov. Dotazník vyplnilo 12 agentúr z 11 krajín. Hoci odpovedalo 22 % agentúr, obsah odpovedí sa veľmi líšil, čo však aj tak prispieva k tomuto článku.

Opýtali sme sa, čo podľa nich znamená inklúzia nepočujúcich. Hoci 100 % respondentov uviedlo, že vedia, čo tento druh začlenenia znamená, odpovede boli veľmi odlišné. Väčšina národných agentúr poskytla praktické odpovede. Hovorili o platbách za tlmočníkov posunkového jazyka a dodatočných nákladoch na prístupnosť. Niektorí uviedli, že používajú vizuálne alarmy alebo poskytujú viac prestávok počas podujatí. Tieto odpovede sa zameriavajú na to, čo je potrebné urobiť, aby sa nepočujúci ľudia mohli zapojiť do aktivít programu Erasmus+.

Niektoré agentúry ponúkli ideologickejšie odpovede – podľa nich inklúzia znamená správny prístup a pochopenie kultúry nepočujúcich. Zdôraznili, že nepočujúci by mali byť súčasťou projektu, nie len doplnkom pre získanie bodov. Tieto odpovede hovoria viac o hodnotách ako o praktickej pomoci.

Inklúzia na papieri, vylúčenie v praxi

Ako sa tieto princípy uplatňujú v realite? Rozhovor sme urobili s tromi osobami, ktoré sa podieľali na projektoch Erasmus+, kde sa inklúzia používala ako lesklý objekt na získanie viac bodov od hodnotiteľov. Marek Kanas zo Slovenska sa zúčastnil mnohých projektov Erasmus+. Spomína si na výmenný projekt v roku 2017, že chcú ušetriť peniaze a zároveň profitovať z imidžu inkluzívnosti. Marek vedel, aký je rozpočet, napriek tomu organizátori tvrdili, že musia šetriť. Neboli zabezpečení tlmočníci posunkového jazyka, ubytovanie bolo zlé a strava nekvalitná. Kanas hovorí: „Mal som pocit, že ma zahrnuli len preto, aby mohli zaškrtnúť políčko a získať financie. Pre účastníkov bez zdravotného postihnutia bola táto skúsenosť jednoznačne príjemnejšia. Neustále sa ma pýtali, ako sa posunkujú určité slová, čo vo mne vyvolávalo pocit, že som tam len na ich pobavenie. Cítil som sa ako klaun, ktorý vystupuje pre stredovekého kráľa.“

„ Cítil som sa ako klaun, ktorý vystupuje pre stredovekého kráľa. Neustále sa ma pýtali, ako sa niečo posunkuje, ale o skutočnú inklúziu sa nezaujímali.“

 

Mordekai Esrasson z Islandu sa prihlásil na projekt, kde mal možnosť uviesť požiadavky na prístupnosť, no po príchode ho čakal šok – nebol zabezpečený žiadny tlmočník. Dva týždne musel odčítavať z pier a písať si poznámky, čo bolo vyčerpávajúce. „Ďalší projekt, na ktorom som sa zúčastnil, mal byť zameraný na nepočujúcich ľudí v komunite LGBTQ+, ale mnohí z ostatných účastníkov neboli nepočujúci a niektorí ani nevedeli, čo znamená LGBTQ+. Vyzeralo to, ako keby mnohí boli tam len na dovolenke – každý deň pili alkohol a dokonca si ho priniesli aj na stretnutia.“

Ďalšou osobou, ktorú ovplyvnili neprístupné projekty Erasmus+, je Tomasz Olender z Poľska. „Na projekte v Taliansku nám bolo povedané, aby sme si priniesli dvoch tlmočníkov, ktorí by mohli tlmočiť z angličtiny do poľského posunkového jazyka. Najväčším problémom bolo, že nikto nezabezpečil tlmočenie z medzinárodného posunkového jazyka do hovorenej angličtiny. To znamenalo, že tlmočníci pre nepočujúcich nerozumeli nepočujúcim účastníkom používajúcim medzinárodný posunkový jazyk, takže nepočujúci účastníci museli tlmočiť do svojich národných posunkových jazykov sami. Tlmočníci pre nepočujúcich takmer vôbec nepracovali.“

Keď sťažnosti nikam nevedú

Ak máte počas projektu negatívne skúsenosti, čo presne sa dá urobiť, aby to malo nejaký účinok? Táto otázka bola položená aj v prieskume národných agentúr. Skontrolovali sme niekoľko webových stránok národných agentúr, ktoré však neboli veľmi informatívne. Zatiaľ len dvaja respondenti uviedli, že by to brali veľmi vážne a vykonali by kontrolné návštevy alebo zaradili žiadateľskú organizáciu na zoznam monitorovaných organizácií, aby bola nabudúce hodnotená dôkladnejšie. Ostatné národné agentúry uviedli, že nemajú postupy na podávanie sťažností alebo že uvítali by písomné e-maily.

Kanas povedal: „Na plánovacom stretnutí pred výmenou boli všetci vedúci počujúci. My dvaja nepočujúci sme nemali tlmočníka posunkového jazyka. Niekoľkokrát som sa pýtal, o čom sa diskutuje, ale stále mi hovorili, aby som počkal, alebo mi písomne poskytli len niekoľko kľúčových slov. Neskôr som podal sťažnosť národnej agentúre, ale nikdy som nedostal žiadnu odpoveď. ”

Esrasson uvádza, že ani nevedel, že môže podať sťažnosť národnej agentúre. Pokúsil sa však upozorniť na problémy hostiteľskú organizáciu, ktorá projekt LGBTQ+ zorganizovala: ,‚Odpovedali mi, že je ‘‘príliš neskoro na zmeny“, pretože účastníci už boli vybraní.“ Odmietli niesť zodpovednosť.

Obrátili sme sa na Európsku výkonnú agentúru pre vzdelávanie a kultúru (EACEA), ktorá je zodpovedná za centralizované žiadosti v rámci programu Erasmus+ a koordináciu národných agentúr. Mali sme dostať odpovede na naše otázky týkajúce sa postupov podávania sťažností, ale žiadne informácie sme nedostali.

Ako by mala vyzerať skutočná inklúzia

Ako by však mal vyzerať ideálny projekt Erasmus+, v ktorom by bola skutočne dosiahnutá inklúzia medzi nepočujúcimi a počujúcimi účastníkmi?

Kanas odporúča, aby každá agentúra mala vlastného nepočujúceho hodnotiteľa, ktorý bude posudzovať aspekty inklúzie v projektoch s nepočujúcimi. Nemalo by to byť cez národnú organizáciu nepočujúcich, lebo môže ísť o konflikt záujmov.

Esrasson: „Keď projekt uvádza, že je určený pre konkrétnu skupinu, napríklad nepočujúcich alebo LGBTQ+ mládež, väčšina účastníkov by mala skutočne patriť do tejto skupiny – minimálne 80 % by bolo dobré.“

Olender: „Miesto konania by malo byť vždy inkluzívne, s ohľadom na veci ako osvetlenie a vizuálny prístup. Napríklad v jednom projekte mi bolo povedané, že prístupné požiarne poplachy sú ‚voliteľné‘. V tú noc sa požiarny poplach skutočne spustil – a ja som o tom nemal ako vedieť. Našťastie ma varoval môj spolubývajúci, ktorý počuje. Tieto bezpečnostné prostriedky musia byť poskytnuté priamo nepočujúcim účastníkom, nie ako voliteľná možnosť.“

 „V noci sa spustil požiarny alarm a ja som nemal žiadne dostupné upozornenie. Musel ma zobudiť môj počujúci spolubývajúci. Prístupný alarm bol ponúkaný ako voliteľná možnosť, nie ako nutnosť.“

Čo robiť, keď sa inklúzia nerešpektuje

Aký je teda správny postup, ak sa niekedy ocitnete v projekte Erasmus+, kde inklúzia nie je taká, ako sa zdá? 

1. Porozprávajte sa s ostatnými nepočujúcimi účastníkmi, či majú rovnaký pocit. 
2. Porozprávajte sa s hostiteľskou organizáciou, vysvetlite svoje obavy a možné riešenia. 
3. Aj keby napríklad neboli k dispozícii finančné prostriedky na tlmočníkov posunkového jazyka, vysvetlite, že mali konzultovať s vami pred podaním žiadosti, a aj tak trvajte na tom, aby našli prostriedky na tlmočníkov v rámci projektu. 
4. Ak nebudú ochotní spolupracovať na žiadnom riešení, kontaktujte národnú agentúru hostiteľskej organizácie a zašlite svoje sťažnosti. Požiadajte národnú agentúru, aby vykonala kontrolnú návštevu alebo monitorovala hostiteľskú organizáciu pri ďalších projektoch.
   
5. Ak to nepomôže, môžete podať sťažnosť Európskej komisii.

Nepočujúci účastníci sú tiež vyzývaní, aby sa podelili o svoje skúsenosti s European Union of the Deaf Youth (Európska únia nepočujúcich mládeže), European Union of the Deaf (Európska únia nepočujúcich)  či European Disability Forum (Európske fórum pre zdravotné postihnutie). Od roku 2028 začne nové programové obdobie Erasmus+ a akékoľvek (pozitívne aj negatívne) skúsenosti budú veľmi užitočné pre zlepšenie programu Erasmus+.